Navigácia

O škole

História školy

Škola v čase, čas v škole

 

        Päťdesiatročná  história, krátka, ale predsa... je tu.

Čas je ako prúd rieky. Ustavične plynie, nezastaví sa. A taký je aj život – plný zmien

a zvratov. Päťdesiat rokov v dejinách strednej školy nie je veľa. Aj v jednej z piesní sa

spieva: „čože je to päťdesiatka ?“. Je to však viac, ako dĺžka pracovného života jednotlivca.

Aj preto v škole už nie je nikto z pôvodných učiteľov, či zamestnancov. Preto, aj kvôli nim,

ale aj kvôli súčasným učiteľom, zamestnancom i žiakom, píšeme tieto riadky, lebo by bola

škoda, keby v čase letov do vesmíru a prevratných spoločenských zmien zanikla stopa alebo

vybledla spomienka na päťdesiatročnú prácu a úsilie SPŠ v Snine.

        Zastavme sa na chvíľku a zalistujme si v pamäti. Zaspomínajme si na minulosť, aby

sme lepšie pochopili prítomnosť a zodpovedne sa pripravili na budúcnosť.

        Doteraz boli vydané: Pamätnica k 25. výročiu založenia školy, Ročenky 1997/98

a 1998/99 a Pamätnica k 40. výročiu založenia školy. V tejto publikácii nadväzujeme na

predchádzajúce vydania, nechceme opakovať známe, ale sa usilujeme zachovať historickú

kontinuitu v chronologickom slede od začiatku až po súčasnosť.

        Vznik strednej odbornej školy strojárskeho zamerania v údolí pod Sninským kameňom

v pohorí Vihorlat si vyžiadal samotný život. V Snine a v okolí sa rozširovala strojárska

výroba, vznikol miestny podnik Vihorlat, a preto bola nevyhnutná výchova stredných

technických kádrov. Vznikla Stredná priemyselná škola strojnícka v Snine a dátumom jej

zriaďovacej listiny je 1. júl 1960. Vznikla škola, z ktorej odborníci prúdili nielen do

miestneho Vihorlatu, ale aj do jeho závodov v Michalovciach, Medzilaborciach

a Sobranciach, do Elektrárne Vojany a do strojárskych závodov aj do vzdialenejšieho

okolia, predovšetkým do VSŽ Košice.

        Kronika zaznamenáva vyučovanie už šesť rokov pred dátumom zriadenia školy, keď

sa v Snine vyučovalo šesť tried štúdia popri zamestnaní, ktoré ako elokované triedy riadila

vtedajšia Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická v Prešove.

Pôvodné umiestnenie školy bolo v budove bývalého Okresného národného výboru, dnes na

Študentskej ulici. Pri slávnostnom otvorení školského roku 1960/61 boli v škole riaditeľ –

Ing. Eliáš Fech, zástupca riaditeľa Milan Ondo, dvaja učitelia Jozef Kováč a Milan Podoľák

a jedna administratívna pracovníčka Mária Sliacka.

Prijímacie pohovory do 1. ročníka sa robili na SPŠSaE v Prešove a ako spomínajú prví

učitelia, so žiakmi sa stretli po prvýkrát 1. septembra 1960. Slávnostné otvorenie prvého

školského roka bolo v jedinej existujúcej učebni v škole, kde sa všetci zhromaždili

a riaditeľ vystúpil so slávnostnou rečou. Po slávnostnom otvorení ostali žiaci v triede so

svojím triednym učiteľom Jozefom Kováčom. Na laviciach ich čakali učebnice

a pomôcky, ktoré v tomto školskom roku po prvý krát v ČSSR žiaci dostávali

zdarma.


        Dielenské a prevádzkové cvičenie sa vykonávalo v provizórnych školských dielňach,

umiestnených v garážach na dvore bývalej budovy Okresného národného výboru. Prvými

dielenskými učiteľmi sa v školskom roku 1962/63 stali Ján Štofira a Jozef Jurkovič. Do ich

príchodu v škole žiadne priestory na dielenské vyučovanie neexistovali. Ich pričinením sa

začali v nasledujúcom období zriaďovať provizóriá pre praktické vyučovanie. Bolo

nevyhnutné riešiť otázky kádrové, ale aj materiálne podmienky školy. V máji 1962

prichádza do školy Ing. Dezider Matej.


Druhý školský rok 1961/62 už začali tri triedy denného štúdia, dve triedy prvého ročníka

a jedna trieda druhého ročníka. V školskom roku 1962/63 pribúdajú už štyri triedy prvých

ročníkov, podobne štyri triedy prvého ročníka boli zriadené aj v školských rokoch 1963/64

a 1964/65. Od školského roku 1965/66 sa zriaďuje v prvom ročníku päť tried.

        Pôvodná budova školy kapacitne nestačila, lebo jej časť slúžila aj ako domov

mládeže. Od polovice šesťdesiatych rokov pribudli pre domov mládeže provizóriá

v drevených barakoch, ktoré predtým používal stavebný podnik (medzi študentmi, ale aj

učiteľmi nazývaný „Buchenwald“). Riešením bolo dvojzmenné vyučovanie a získali sa

kapacity v starej budove bývalej Obecnej školy na Ulici 1. mája (nazývanej „Pohorelá“

kvôli požiaru, ktorý tam raz v noci vypukol).


        Už v priebehu roku 1960 bol schválený projekt 20-triednej školy, s výstavbou ktorej

sa začalo v roku 1964. Slávnostné odovzdanie učebňového bloku bolo 1. septembra 1968

a dielne boli odovzdané v júni 1969. Od roku 1969 sa už všetky predmety, včítane

praktického vyučovania, vyučovali len v novej budove. Vyučovali sa len strojárske

študijné odbory i keď v priebehu rokov sa menili názvy, či odborné zamerania.


Škola poskytovala stredné odborné vzdelanie žiakom zo širokého okolia. Preto bolo

potrebné pre nich zabezpečiť ubytovanie a stravovanie. Už začiatkom sedemdesiatych

rokov sa začal budovať samostatný Domov mládeže v tesnej blízkosti školy.

Prvým riaditeľom Domova mládeže sa stal Ján Roňďoš. V čase najväčšieho rozkvetu

školy bývalo v Domove mládeže až 480 žiakov.

        S počtom dvadsať tried sa v škole vyučuje až do roku 1979/80. V školskom roku

1980/81 bol znížený počet tried postupne na šestnásť.


        Kolektív učiteľov a nepedagogických zamestnancov sa postupne rozrastal i menil

a ich úplný zoznam je umiestnený na pôvodnej stránke školy www.spssnina.edu.sk

a je aj súčasťou Pamätnice 2010.

        Vo funkcii zástupcov riaditeľa sa vystriedalo viac učiteľov. Ako už bolo spomínané

prvým zástupcom bol Milan Ondo. Po ňom bol Mgr. František Jelen, nasledoval PhDr. Ján

Kopina. V súvislosti so zväčšením počtu tried boli neskôr dvaja zástupcovia a vo funkcii sa

vystriedali Ing. Peter Horváth, Mgr. Roman Hesteric a Ing. Emil Ilečko.

        Počas histórie školy trikrát došlo k útlmu z dôvodu zmenšenia počtu tried a teda aj

žiakov. Prvýkrát v už spomínanom roku 1980/81 preto, lebo vznikli školy podobného

zamerania v Michalovciach a v Bardejove. Ubudli nám žiaci z týchto regiónov a nový

Domov mládeže začal mať problémy s využitím. Začiatkom osemdesiatych rokov pri našej

škole vzniklo Odborné učilište s učebnými odbormi kováč a obuvník, ktorí sa prvý školský

rok vyučovali v našej škole. V domove mládeže sa pre nich upravovali priestory, ako pre

teoretické, tak aj pre praktické vyučovanie. Už v nasledujúcom školskom roku sa

presťahovali do nových priestorov, len kováčske dielne ostali v našej škole. Po roku sa

učilište osamostatnilo a riaditeľom učilišťa sa stal náš bývalý učiteľ Ing. Jozef Rapavý.

        V roku 1985, keď škola oslávila 25. výročie, klesol počet tried na šestnásť a jeden zo

zástupcov bol odvolaný. V novembri 1985 náhle zomrel Ing. Eliáš Fech, CSc. Za riaditeľa

bol vymenovaný Ing. Emil Ilečko a na miesto zástupcu riaditeľa sa vrátil Roman Hesteric.

        Prelomový rok 1989 priniesol zmeny aj do našej školy. Z dôvodu konverzie zbrojárskej

výroby a znižovania počtu zamestnancov vo Vihorlate Snina, ktorý dovtedy patril

k najväčším odberateľom našich absolventov, dochádza k rapídnemu zmenšeniu záujmu

o štúdium strojárstva. Ak škola chcela „prežiť“ a zachovať si technický charakter, musela

sa prispôsobiť zmeneným podmienkam. Už v roku 1990 sme otvorili študijný odbor

elektronické a oznamovacie zariadenia, zameranie prístrojové zdravotnícke zariadenia.

Dúfali sme, že absolventi nájdu uplatnenie v novovybudovanom závode Chirana

v Humennom. O rok neskôr sme zmenili zameranie elektrotechniky na automatizačnú

techniku, lebo absolventi tohto odborného zamerania majú širšie uplatnenie.

        Samostatný domov mládeže bol pričlenený k našej škole a vedúcim výchovy sa stal

Ing. Fedor Lupkovič.

        V roku 1991 vznikli rady škôl a po prvýkrát v histórii školy sa funkcia riaditeľa školy

obsadzovala na základe volieb. Prvým predsedom Rady školy sa stal Ing. Ján Kovaľ. Vo

voľbách na obsadenie miesta riaditeľa zvíťazil Ing. Ján Harmaňoš. Pred Radou školy

predniesol svoj projekt rozvoja školy. Na základe návrhu Rady školy bol s účinnosťou

od 1. júla 1991 vymenovaný vedúcim odboru školstva Krajského úradu v Košiciach do

funkcie riaditeľa školy. Škola v tom čase už mala právnu subjektivitu, a preto si zástupcov

riaditeľa menoval sám riaditeľ, bez schvaľovania zriaďovateľom. Zástupcom pre

všeobecnovzdelávacie predmety sa stala Mgr. Lýdia Joneková, pre odborné predmety

Ing. Michal Sekerák a pre technicko-ekonomické činnosti Ing. Dezider Matej.

Už od školského roku 1991/92 otvárame dva nové študijné odbory:    

-    doprava so zameraním na prevádzku a údržbu cestných vozidiel

-    technické a informatické služby so zameraním na strojárstvo.

Tento posledne menovaný študijný odbor vznikol v spolupráci našej školy so SPŠ v Novom

Meste nad Váhom. Vyriešil problém vzdelávania dievčat na stredných odborných školách.

Je oň veľký záujem a poskytuje okrem technického aj ekonomické vzdelanie. Uplatnenie

absolventov je najmä v malých a stredných firmách, ktorých vznikol v Snine a okolí veľký

počet.

        Počet študijných odborov sa tak zväčšil na štyri, záujem o štúdium v našej škole sa

zväčšuje a každoročne otvárame po päť tried v ročníku. Zmenil sa aj názov školy na

Stredná priemyselná škola.

        V roku 1991 bola založená Autoškola pri SPŠ, ktorá poskytuje možnosť získania

vodičského oprávnenia nielen pre žiakov našej školy ale aj blízkeho Gymnázia. Autoškola

sa stala súčasťou podnikateľskej činnosti školy, ktorá má v našej škole bohatú tradíciu.


        V roku 1996 došlo v súvislosti s novým územnosprávnym členením k veľkému

zásahu do života školy. Mesto Snina sa po 36. rokoch opäť stalo okresným mestom

a v meste sa hľadali priestory pre umiestnenie Okresného úradu. Voľba padla na budovu

nášho Domova mládeže, vzhľadom na lokalizáciu v centre mesta. Dňa 31. augusta 1996 

bol rozhodnutím vedúceho odboru školstva Krajského úradu v Prešove Domov mládeže

zrušený. Začali sa likvidačné práce a úprava budovy pre potreby nového úradu.

Žiaci bývajúci v domove boli presťahovaní do DM pri vtedajšom SOU poľnohospodárskom

na Sládkovičovej ulici v Snine. Odborné učilište bolo presťahované do starej budovy po

SOU strojárskom na Pčolinskej ulici. Podarilo sa nám zachovať aspoň Školskú jedáleň pri

SPŠ. Poskytuje stravovanie žiakom a učiteľom našej školy a blízkeho Gymnázia a na

základe dohôd aj pre iných zamestnancov.

        Vo vedení školy došlo k niekoľkým zmenám. V roku 1995, po odchode Ing. Dezidera

Mateja do dôchodku sa stal zástupcom riaditeľa pre technicko-ekonomické činnosti

Ing. Michal Sekerák. Zástupcom riaditeľa pre odborné predmety bol vtedy vymenovaný

Ing. Vladimír Cimbák.

        Budova školy pomaly starne a sú potrebné udržiavacie práce a postupná modernizácia.

Dochádza k oprave strechy, výmene radiátorov v celej budove a k čiastočnej výmene okien

za plastové. Bola vybudovaná úplne nová moderná výmenníková stanica pre ústredné

vykurovanie.

        V roku 1998 boli vymenovaní noví zástupcovia riaditeľa. PaedDr. Alena Romanová

pre všeobecnovzdelávacie predmety, Ing. Zdenek Snítil pre odborné predmety

a  Ing. Vladimír Cimbák pre technicko-ekonomické činnosti.

        V roku 1999 sme začali vyučovať študijný odbor prevádzka a ekonomika dopravy so

zameraním na colnú deklaráciu, počet študijných oborov v tom čase je päť. Záujem o tento

študijný odbor  bol obrovský, postupne však klesal a nakoniec došlo k vyradeniu tohto

odboru v roku 2008.

        Od 1. septembra 2007 je riaditeľkou školy PaedDr. Alena Romanová, zástupcom

riaditeľa pre výchovu a vzdelávanie Ing. Ján Harmaňoš a zástupcom riaditeľa pre

technicko-ekonomické činnosti Ing. Zdenek Snítil.


        V roku 2008 sme dostali súhlas na otvorenie triedy so študijným odborom technické

lýceum a teda opäť máme päť študijných odborov. Tento odbor má posilnené vyučovanie

matematiky a fyziky na úrovni gymnázia a je teda veľmi vhodný na prípravu na vysoko-

školské štúdium najmä technického zamerania.

        V roku 2009 a 2010 dochádza k nebývalému rozvoju školy, najväčšiemu od čias

budovania a zariaďovania novej školy v rokoch 1964 až 1969, kedy naša škola patrila

k najmodernejšie vybaveným. Dostali sme finančné prostriedky na zakúpenie dvoch

nových CNC obrábacích strojov, modernizáciu trhacieho stroja, vybavenie učebne pre

dopravu a elektrotechniku, vybavenie elektrotechnických laboratórií, nákup autoservisnej

techniky, doplnenie laboratórií výpočtovou technikou, modernizáciu sociálnych zariadení

pri telocvični a nakoniec úplnú modernizáciu telocvične. Od firmy KIA Slovakia sme

dostali automobil KIA cee´d na testovanie a demontážne a montážne práce. Dostali sme

tiež prostriedky na presťahovanie dielní do menších priestorov, kvôli úspore tepla.

        Všetko toto zariadenie prispieva k ďalšiemu skvalitneniu praktického vyučovania

našich absolventov, ktorých školy vychovala zatiaľ 6593.








Novinky

Kontakt

  • Stredná priemyselná škola
    Partizánska 1059/23
    069 01 Snina
  • +421 577623813
    fax: 057/7622618
    mobil: 0915938644

Fotogaléria